Globálna úroveň

Hlavnou platformou OSN pre udržateľný rozvoj je Politické fórum na vysokej úrovni (HLPF), ktoré má ústrednú úlohu pri sledovaní a revízii cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) na globálnej úrovni v rámci Agendy 2030. Fórum prijíma medzivládne politické vyhlásenia a každoročne sa schádza pod záštitou Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC).

Štatistická komisia OSN na svojom 46. zasadnutí v marci 2015 vytvorila Expertnú skupinu pre indikátory udržateľného rozvoja (IAEG-SDG), zloženú z vybraných členských štátov OSN a regionálnych a medzinárodných agentúr.

Expertná skupina bola poverená vypracovaním a implementáciou globálneho indikátorového rámca pre ciele Agendy 2030, ktorý bol schválený na 48. zasadnutí Štatistickej komisie OSN v marci 2017. Rámec globálnych indikátorov bol následne prijatý Valným zhromaždením OSN 6. júla 2017 a je obsiahnutý v uznesení Valného zhromaždenia o činnosti Štatistickej komisie, ktoré sa týka Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (A/RES/71/313).

Na treťom zasadnutí IAEG-SDG 30. marca – 1. apríla 2016 v Mexiku boli vytvorené 3 pracovné skupiny na podporu riešenia špecifických oblastí pre implementáciu indikátorov udržateľného rozvoja:

Politické fórum na vysokej úrovni (HLPF) ako aj jednotlivé pracovné skupiny Expertnej skupiny pre indikátory udržateľného rozvoja sa stretávajú na pravidelných zasadnutiach.

Európska úroveň

EÚ má silnú východiskovú pozíciu, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj, a spolu s členskými krajinami je plne odhodlaná stať sa priekopníkom pri realizácii Agendy 2030. Funkcie cieľov udržateľného rozvoja sú súčasťou všetkých 10 priorít Európskej komisie. V novembri 2016 Európska komisia načrtla svoj strategický prístup k implementácii Agendy 2030 vrátane cieľov udržateľného rozvoja v dokumente Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy.

Viac informácií nájdete na oficiálnej stránke pre prístup EÚ spolu s jej členskými krajinami k implementácii Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj.

Národná úroveň

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj schválenom uznesením vlády č. 95/2016.

Zodpovednosť za Agendu 2030 je na Slovensku rozdelená medzi Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej Republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V zmysle uznesenia vlády SR č. 95 z 2. marca 2016 zodpovedá Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky za vnútroštátnu implementáciu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za implementáciu v medzinárodnom prostredí.

Uznesením vlády SR č. 5 z 11. januára 2017 vláda SR schválila Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí, predloženú ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu ako Slovensko môže prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v globálnom meradle.

Vláda SR schválila 24. júla 2017 Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030, ktorý vypracoval Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Hlavným zámerom tohto dokumentu je nastavenie rámca, ktorý umožní lepšiu koordináciu a účinnejšie riešenie komplexných prierezových problémov, ktoré sú v pôsobnosti viacerých štátnych orgánov a inštitúcií. V rámci konzultatívneho procesu zahrňujúceho vládu, samosprávy a odbornú verejnosť sa navrhli národné priority implementácie Agendy 2030, ktoré boli predložené vláde SR a schválené 13. júna 2018 uznesením č. 273/2018. K jednotlivým národným prioritám sa priradia merateľné strategické ciele, príslušné národné indikátory a relevantné implementačné materiály a nástroje rezortov.

Vláda SR uznesením č. 576/2020 zo dňa 23. septembra 2020 schválila Správu o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030. Jej cieľom je podať informáciu o výsledkoch dosiahnutých v národných prioritách Agendy 2030 v období od ich schválenia v júli 2018 až do apríla 2020. Súčasťou správy je aj informácia o implementácii Agendy 2030 Slovenskou republikou v medzinárodnom prostredí. Správa je určená odborníkom z verejnej správy, akademického, občianskeho a súkromného sektoru, ale aj širšej odbornej verejnosti.

Druhá správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 bola schválená Vládou SR uznesením č. 410/2022 zo dňa 22. júna 2022. Správa poskytuje kvantitatívne hodnotenie pokroku Slovenskej republiky pri dosahovaní SDGs Agendy 2030 prostredníctvom vybraných indikátorov Agendy 2030. Správa má zároveň slúžiť aj ako podklad pre „Dobrovoľnú správu 2023“ určenú na zasadnutie Vysokého politického fóra OSN v roku 2023. Podrobné výsledky monitorovania SDGs OSN sú uvedené v 17-ich kapitolách tejto správy. Indikátory poukazujú na pokrok, ktorý SR dosiahla pri plnení 16 cieľov SDGs, a tiež na oblasti, v ktorých je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie. Monitorovacia správa môže inšpirovať občanov, aby sa stali politicky aktívnymi v diskusii, politikov, výskumníkov a podnikateľov, aby podnikli aktivity pre rozvoj udržateľnosti. Pre relevantné vládne inštitúcie tak vznikne príležitosť, aby podali návrhy na zlepšenie výkonu vlády SR pri implementácii Agendy 2030 a v štátnom rozpočte reflektovali zistenia vyplývajúce zo správy a prípadných príslušných odporúčaní.

Vízia a stratégia rozvoja 2030 – „Slovensko 2030“ bola uznesením 41/2021 z 20. januára 2021 prijatá vládou SR. „Slovensko 2030“ sleduje horizontálny aj vertikálny prístup a predstavuje Národnú stratégiu regionálneho rozvoja súčasne. Jej súčasťou je 82 národných ukazovateľov definovaných na meranie pokroku, ktoré slúžia ako ponukový list.

Aktuálne informácie o implementácii Agendy 2030 sú zverejňované na stránke Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

Súbor šiestich národných priorít a 29 hlavných výziev, ktoré prispôsobujú medzinárodný záväzok Slovenska voči Agende 2030 národným podmienkam:

 

    • Vzdelanie pre dôstojný život

      (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 4, 8, 10.)

      1. Zvýšenie kvality vzdelávania a posilnenie spoločenského statusu učiteľa v kontexte medzinárodného porovnania, globálnych megatrendov a uplatňovania princípov znalostnej spoločnosti.
      2. Posilnenie princípov inkluzívnosti vo vzdelávacom systéme a zabezpečenie rovných príležitostí pre všetky deti, žiakov a študentov, bez ohľadu na ich sociálny status, zdravotné postihnutie alebo národnostnú/etnickú príslušnosť, s dôrazom na zvyšovanie príležitostí pre uplatňovanie pozitívnej sociálnej mobility.
      3. Vytváranie podmienok dostupnosti kvalitných pracovných príležitostí na otvorenom trhu práce pre všetky skupiny obyvateľov.
      4. Prekonanie štrukturálnych nerovností medzi ponukou pracovnej sily a dopytom trhu práce, zvýšenie pripravenosti pracovnej sily na aktuálne, ako aj budúce potreby trhu práce a zabezpečenie dostatočných príležitostí pre celoživotné vzdelávanie jednotlivca.
      5. Podpora spoločenských podmienok, ktoré zabezpečia stabilizáciu talentov a kvalifikovanej pracovnej sily.

 

    • Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí

      (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 7, 8, 9, 10, 12.)

      1. Prechod na intenzívne zdroje ekonomického rozvoja – domáci výskum, vývoj a inovácie. Reštrukturalizácia hospodárstva smerom k vyššej pridanej hodnote a k udržateľnému využívaniu domácich zdrojov. Posilnenie ekonomickej sebestačnosti regiónov a rozvoj regiónov podporujúci napĺňanie potrieb ich obyvateľov.
      2. Smerovanie k environmentálne a sociálne udržateľnej výrobe a spotrebe, k obehovej ekonomike, za znižovania dotácií do problematických odvetví a internalizácie externých sociálnych a environmentálnych nákladov.
      3. Budovanie infraštruktúry udržateľnej energetiky a dopravy. Rozvoj nízko-uhlíkového energetického hospodárstva postaveného na princípoch udržateľnej energetiky. Rozvoj nízko-emisného dopravného a logistického systému, posilňujúceho ekonomickú sebestačnosť regiónov.
      4. Adaptácia konkurencieschopného poľnohospodárstva a lesníctva na zmenu klímy, s minimalizáciou negatívnych dopadov na zdravie, životné prostredie a biodiverzitu.
      5. Zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti demografických zmien. Generovanie verejných príjmov na udržanie sociálnych služieb štátu pri starnutí populácie a na stimuláciu smerovania ekonomiky.

 

    • Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia

      (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 1, 2, 10.)

      1. Zníženie sociálnych a ekonomických nerovností medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.
      2. Zvýšenie miery integrácie marginalizovanej rómskej populácie.
      3. Zlepšenie rovnosti príležitostí ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aj prostredníctvom zlepšovania kvality a dostupnosti verejných služieb a boja proti diskriminácii, vrátane inštitucionálnej.
      4. Posilnenie princípu solidarity pri prerozdeľovaní disponibilných zdrojov.
      5. Zabezpečenie prístupu k primeranému bývaniu pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.

 

    • Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy

      (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 6, 7, 11, 13, 15.)

      1. Inkluzívny a udržateľný sídelný a regionálny rozvoj a integrované, participatívne územné a strategické plánovanie.
      2. Zabezpečenie prístupu k základným službám a zdrojom, vrátane cenovo dostupnej mobility, energie, pitnej vody a sanitácie pre všetkých, pri rešpektovaní environmentálnej udržateľnosti a zásady minimalizácie emisií.
      3. Adaptácia ľudských sídiel a krajiny na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, s cieľom zvyšovania kvality života obyvateľov a zachovania stabilných a zdravých ekosystémov.
      4. Významné zníženie znečistenia a kontaminácie všetkých zložiek životného prostredia, pri zachovaní princípu znečisťovateľ platí.
      5. Ochrana prírody a krajinotvorba, zameraná na zabezpečenie zdravia a stability ekosystémov, schopnosti krajiny poskytovať potrebné ekosystémové služby a zastavenie poklesu biodiverzity.

 

    • Právny štát, demokracia a bezpečnosť

      (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 5, 16.)

      1. Zlepšenie vymožiteľnosti práva, prístupu k spravodlivosti pre všetkých a ochrany a podpory ľudských práv.
      2. Transparentný, profesionálny a efektívny výkon verejnej správy na všetkých úrovniach zameraný na dosahovanie výsledkov. Prijímanie rozhodnutí a tvorba politík na základe relevantných a dôveryhodných dát prístupných odbornej i laickej verejnosti a implementácia konceptu hodnoty za peniaze.
      3. Zabezpečenie účinného systému kontroly verejnej moci, vrátane transparentných a nezávislých kontrolných inštitúcií a orgánov ochrany práv a slobôd. Posilnenie mechanizmov a metód odhaľovania a potierania závažnej korupcie.
      4. Podpora občianskej spoločnosti, vzdelávania k demokratickému občianstvu a mechanizmov participácie na tvorbe, implementácii a kontrole verejných politík.
      5. Zabezpečenie prístupu verejnosti k objektívnym a pluralitným zdrojom informácií, posilnenie nezávislosti verejnoprávnych médií, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti.
      6. Efektívna identifikácia a systematické zvyšovanie reziliencie spoločnosti voči hrozbám pre právny štát, demokraciu, vnútornú i vonkajšiu bezpečnosť.

 

  • Dobré zdravie

    (Podpora cieľov udržateľného rozvoja: 3, 10.)

    1. Podpora zdravého životného štýlu, prevencie a zodpovednosti za vlastné zdravie.
    2. Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne.
    3. Identifikácia nerovností v zdravotnom stave obyvateľstva, odhalenie príčin a ich adresné riešenie.

Posledná aktualizácia: 28. 05. 2024